Kráľ ebenu

 Všetko len tebe ,

môj milovaný.

Život tebe oddať chcem.

Viem že som ,

človek chybný.

Milovať ťa chcem,

aj tomu napriek.

Srdce bije len ,

len kôli tomu.

Kedy ťa stretnem zas.

Úsmev na tvári,

vždy keď uzrieť ťa.

Srdce vynechať úder,

pri strete oči našich.

Ty milovať ma ,

toď otázka ťažká.

Veď meno moje ,

snáď poznáš.

To tvoje v mysli,

stále mám.

Môj milý námorník.

Oceánom sĺz mojich,

preplávať každým dňom,

musím zas a zas.

Lebo pohľad do očí,

tvojich mi zaspávať nedá.

Keď uzrieť ťa,

tak srdce plesať.

A život ukončiť,

to snáď nie.

Veď život môj,

patriť len tebe .

V to aspoň dúfať,

snáď smiem.

Si ako melódia,

ktorá mi znie ,

v mysli každým dňom.

Tak čistá a vznešená.

Príbeh sa v nej ukrývať,

ktorý ja chcem poznať,

a žiť v ňom.

Moje srdce je prebodnuté Amorom,

opovrhujem všetkým,

trblietavým zlatom.

Nič ma nemôže utešiť,

len ty môj veselý námorník.

Moje srdce puká,

keď ťa vidieť s ostatnými.

Im venuješ úsmev,

ale mne ho zatajíš.

Všetky slová ktoré,

venované nie sú mne .

Ma vždy ubíjať.

Každý dňom.

Vlasy krásne ,

ako drevo mocné.

V očiach eben skrytý,

a iskra čistoty.

Toho veľa viem ,

no povedať ti to smiem ?

V tvojich očiach,

sa stratiť smiem.

Ako more rozbúrené,

po nich preplávať chcem ,

až k srdcu tvojmu .

A privlastniť si ho.

To moje už máš ty.

Čistota krásy priezračná,

v očiach tvojich sa odráža.

Dovoľ mi to každý deň vidieť,

môj milý námorník.

Viac a viac sĺz tiecť,

zastaviť ich nemôžem.

Veď predsa viem že ja ,

v tvojej mysli nesídliť.

Dravosť v tebe ukrytá,

spoznať ja ju chcieť.

Láska k tebe sa mi ,

už nadobro vymyká.

Zbláznim sa z toho ,

čo k tebe cítim ja .

Tvoja osoba ako ,

maľba maľovaná tými,

najjemnejšími rukami ,

na plátno daná.

Moje šťastie ťa sprevádzať,

kam pôjdeš.

Od rána do noci budem blúdiť,

plakať a stonať.

Hovorili mi ,

keď sa zamiluješ obávam sa ,

že sa už nikdy nevrátiš .

Je to tak nevrátim sa ,

do sveta krutého.

Tam hore kde som stretol,

geja čašníka.

Vždy mi ležať v hlave.

Sústrediť na prácu,

som nesmel .

Veď tvoj úsmev mi ,

ležal v hlave. 

Vlasy mu visia ,

oči hnedé ako eben .

Moja láska ťa bude ,

vždy sprevádzať ,

tomu ver ,

môj milý námorník.

Volám sa Stanko ,

syn zloducha zlého.

Opustil som svojich rodičov,

a život svoj.

Príďte všetci,

Nech ste ktokoľvek.

Ktorí milujú môjho veselého chlapca, 

ktorý brázdi rozbúrené more.

Kým som hore v búrke slzavom,

odo dňa jeho neprítomnosti.

A pevne sa modlím ,

keď príde deň ,

kedy sa už nebudem túlať .

A budem len s tebou.

Nič ma nemôže utešiť,

ako môj milý Dominik.